V 70. rokoch sa záujem spoločnosti sústredil na demografický rast svetovej populácie a rastúci záujem o zdroje dostupné na uspokojenie zvýšených potrieb. Vtedajšia problematika strácala čoraz väčší význam, ale vzhľadom na vývoj technológií a neúmerný nárast populácie je načase sa k tejto téme vrátiť. A je to tým, že už sú opravené limity rastu po dosiahnutí maximálnej hodnoty ropy spôsobené zneužitím prírodných zdrojov a ťažba ropných zásob a iné fosílne palivá.
V tomto článku sa zamyslíme nad situáciou vo svete a vzťahom medzi limitmi rastu a schopnosťou spoločnosti zásobovať obyvateľstvo.
Nárast svetovej populácie
Svetová populácia sa za iba štyri desaťročia zdvojnásobila. Aj keď chudoba trestá určité regióny sveta, všeobecnému hladomoru sa podarilo vyhnúť vďaka použitiu fosílnych palív. Umožňujú získať viac potravy, aj keď viac znečisťujú planétu a uvoľnenie negatívnych účinkov, ako je zmena podnebia.
Poľnohospodárstvo hrá zásadnú úlohu vo všetkých odvetviach výroby potravín a metódy získavania plodín sú podmieňujúcimi faktormi, ktoré potvrdzujú, či kontaminácia pokračuje alebo nie. Na tento účel bola vyvinutá udržateľná alebo ochranná poľnohospodárska technika ktorého cieľom je znížiť dopady na znečistenie pôdy a vody tak, aby živiny, ktoré získavame zberom, boli kvalitnejšie a neznečisťovali ich. To všetko sa deje s cieľom vyrobiť udržateľné jedlo globálne, aby sme zabezpečili, že zdroje, ktoré dnes používame, môžu využívať aj budúce generácie.
Vďaka rozvoju technológií, veľkej časti exodu na vidieku a pohodliu rôznych modelov vertikálnych miest môže byť veľká časť svetovej populácie ubytovaná na malom priestore. Toto uprednostňuje zmenšenie prekonaných vzdialeností pre dopravu surovín a výrobkov, koncentráciu priemyselných odvetví a centralizovanejšiu výrobu elektriny.
Na druhej strane máme prebytok využívania prírodných zdrojov, ako sú drevo, ropa, zemný plyn a uhlie. Toto nadmerné využívanie sa tiež extrapoluje na ďalšie živé prvky, ako napr intenzívne poľnohospodárstvo a chov dobytka, nadmerný rybolov alebo ťažba. To všetko vedie k degradácii prírodných zdrojov, zvýšeniu znečistenia životného prostredia vo všetkých aspektoch, a teda k zmene klimatických premenných, ku ktorej dochádza v globálnom meradle.
Rastové limity
Odborníci na ekonómiu to povedali už v roku 1972, keď bola zverejnená správa „Limity rastu“. Svetová populácia by potom mohla zásobovať celý dopyt po potravinách a energii na vrchole ropy. Ekologická kríza v roku 1960 ukončila etapu environmentálnych problémov, v ktorej sa pochybovalo o tom, či ropa spolu so zvyškom fosílnych palív Pre ich bezprostredné vyčerpanie by neboli schopní nakŕmiť technologický rozvoj.
V priebehu rokov, s príchodom obnoviteľných energií, sa predpokladá, že svet je schopný ubytovať viac ľudí vďaka výrobe energie prostredníctvom prírodných prvkov, ako sú slnko, voda, vietor, biomasa, geotermálnej energie a energia, ktorá sa získava z prílivov a odlivov. Utópia vytvárania sveta z neobmedzeného množstva čistej energie však narazila na veľkú stenu energetickej účinnosti.
La energetickej účinnosti Snaží sa vygenerovať maximálnu zásobu energie za čo najnižšiu nákladovú cenu. To znamená, že veľká časť investícií do výskumu a vývoja smeruje do týchto oblastí, čo bagatelizuje význam fosílnych palív. Tlak vlád a environmentálnych spoločností, ako je Greenpeace alebo Ekológovia v akcii, volá po dotovaní a rozvoji obnoviteľnej energie tvárou v tvár svetu, ktorý vyžaduje energiu a ktorého priemerná globálna teplota stúpa viac, ako bolo navrhnuté v jeho dobe ako „Nebezpečné“ v správach Medzivládneho panelu pre zmenu podnebia (IPCC).
Uhlíková stopa
Existuje veľa prírodných zdrojov, ktoré už v posledných desaťročiach prekročili svoj zenit. A je to tak miera spotreby vysoko prevyšuje mieru výroby a predovšetkým mieru rezerv. Keď už sú stanovené termíny na vyčerpanie fosílnych palív, ako sú ropa, zemný plyn a uhlie, zostáva len pokračovať v rozvoji obnoviteľných energií, aby sme udržali súčasné životné tempo.
Uhlíková stopa je indikátorom množstva oxid uhličitý ktoré emituje občan a jednotka povrchu. To znamená, že na uspokojenie nášho dopytu po potravinách, energii, tovare a službách musíme vypúšťať uhlík do atmosféry. Čím vyššia je naša spotreba, tým väčšie sú tony emitované.
Na ukážku toho si myslíme, že máme svoj domov, konzumujeme určité jedlá, používame počítač, televíziu, sprchujeme sa, počúvame hudbu, prepravujeme sa na svojom súkromnom vozidle atď. Aby sme mohli vyrobiť všetky prvky, ktoré nás obklopujú v našom živote, museli sme použiť kontaminovanú surovinu. Teda uhlíková stopa je väčšia, tým viac bohatstva máme a úzko súvisí s príjmom na obyvateľa každej osoby. Čím väčšiu kúpnu silu máte, tým viac uhlíka sa emituje do atmosféry.
Rovnosť pred všetkým?
Ak porovnáme uhlíkovú stopu ľudí v rozvojových krajinách, uvedomíme si, že je tu oveľa viac ľudí, ale s nižšou uhlíkovou stopou na obyvateľa. Čo znamená, že malá časť svetovej populácie je zodpovedná za väčšinu znečistenia planéty.
Prečo musí 80% svetovej populácie platiť za následky mnohých klimatických katastrof spôsobených znečistením ďalších 20%? Vlády pomenúvajú rovnosť a spravodlivosť, ale dosiahnutie týchto cieľov vyžaduje veľa.
Svet medzitým čoskoro dosiahne hranice rastu a budúcnosť je úplne neistá. Dúfam, že vás tento článok prinúti zamyslieť sa nad otázkou rovnosti vo svete a nadmerného využívania zdrojov.